Ani súdy neprinútili stavebné úrady v Žiline konať zákonne. Podozrievame ich z korupcie!

Autor: Vanda Tuchyňová | 25.8.2017 o 12:01 | (upravené 28.8.2017 o 16:17) Karma článku: 4,41 | Prečítané:  772x

Z domu mu urobili "sklad uhoriek". Zobrali mu vnútorný pokoj. Už nikdy nemôže vrátiť stav, keď žil vo svojom dome spokojne. Za všetkou nenormálnosťou sú pečiatky žilinských úradnikov, ktorí povolili medzi domami halu na plasty.

Rekonštrukcia domu sa zmenila výstavbu priemyselnej stavby

O svetle v dome Ľudovíta Kyšku, obyvateľa  Strážova (prímestskej časti  Žiliny) nemôže byť ani reči. Naopak, v okolí  jeho domu vzrástla hlučnosť, prašnosť, klesol komfort bývania. Pokojný spánok nemá už roky, lebo pocit, že so  životom jeho rodiny robí niekto, čo chce, za asistencie stavebných úradov, ho desí.. Na právnikov mu odtekli a stále tečú tisíce Eur .

Takto sa cíti po 13 ročnom boji obyvateľ Strážova Ľudovít Kyška,  ktorý roky bojuje so žilinskými stavebnými úradmi o svoje základné práva. Tie porušili platné slovenské zákony. A napriek tomu, že slovenské súdy potvrdili krivdu, ktorú páchajú proti nemu, svojvôľa úradov nemá obdoby v ľudskej ani právnej rovine. Úradom neprekáža, že namiesto rekonštrukcie rodinného domu mu sused vedľa jeho bývania postavil malý priemeselný pakr na úpravu plastov. 

 

Kauza verejného záujmu

Tento príbeh sa na prvý pohľad môže javiť ako spor občana a súkromnej firmy. Ako susedský boj. Aj keď v mnohých podobných  prekáračkách ide o neraz o vážne veci, poukazujúc na závažné ľudské zlyhania, OZ Proti korupcii sa občianskym témam nevenuje.  Nie je to našou agendou.

V každom príbehu, ktorý sledujeme, máme na zreteli kontrolu verejných zdrojov, spôsob a účel ich prerozdelenia a potom  zneužívanie verejných funkcií, verejných pozícií na prospech  niekoho záujmu za úplatu, či inú výhodu – teda klientelizmus a korupciu.

Prípad Ľudovíta Kyšku zo Žiliny vykazuje spomínané charakteristiky. Sme presvedčení alebo lepšie povedané, máme silné podozrenie, že úradníci žilinských stavebných úradov, konajúc nezmyselne v rozpore s rozhodnutiami slovenských súdov, nerešpektujúc ich verdikty, mohli byť finančne alebo inak motivovaní. Inak sa totiž stav obyvateľa Ľudovíta Kyšku, v ktorom sa 13 rokov nachádza, nedá vysvetliť.

Podrobnejšie

V  prímestskej časti Strážov, na Hričovskej ulici, ktorá je v územnom pláne Žiliny definovaná ako obytná zóna, postavil Kyškov sused, Peter Hora,budovu, v ktorej robotníci denne upravujú a režú plasty. Je vysoká ako výrobná hala, kompletne zatieňuje dva byty, hlukom obmedzuje a znechucuje životnú každodennosť rodiny Kyškovcov.

Denne chodí do ulice niekoľko kamiónov. Ľudovít Kyška v spojenom stavebno – územnom konaní upozorňoval a prostredníctvom 200 námietok  protestoval proti tomu, že hala je v rozpore s územným plánom, predložil znalecké posudky, ktoré dokazujú, že stavba  devalvuje jeho  bytový komfort a jeho dom deklasuje z obytnej plochy na  sklad zeleniny.

Napriek tomu, že Najvyšší súd SR, Krajský súd SR opakovane rozhodli, že Stavebný úrad v Žiline a Krajský stavebný úrad  v Žiline porušili slovenské zákony, keď nerešpektovali  závery znaleckých posudkov ( i posudkov, ktoré si stavebné úrady dali samé vypracovať) a upreli právo Kyškovi na riadny stavebný proces, napriek tomu  pracovníci oboch pracovísk nemárnia čas a pokračujú v mareniu súdnych rozhodnutí a v svojvôli.

 

Stavebný úrad v Žiline po 11 rokov bez právoplatného staveného povolenia vydal v roku 2009 kolaudačné rozhodnutie. Ešte raz ...Stavebný úrad v Žiline vydal na stavbu, ktorá nemá stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie. 

Absúrdne? 

Rekapitulácia úradných a súdných rozhodnutí

Rok 2005 - Prvé rozhodnutie Krajského súdu, potvrdené neskôr Najvyšším súdom SR o  zrušení stavebného povolenia.

Rok 2009 - Krajský stavebný úrad potvrdil stavebné poovolenie, napriek trom znaleckých posudkom, ktoré hovoria, že stavba zatieňuje dom pána Kyšku. 

Rok 2010 - Druhé rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, opäť neskor potvrdené verdiktom Najvyššieho súdu SR o zrušení stavebného povolenia, kde súd konštatuje, že stavebné úrady si nemôžu robiť vlastné závery  v rozpore so znaleckýcm posudkom. Stavebným úradom súdy nariaďujú, aby dali skutkový stav do súladu so súdnymi  rozhodnutiami.

Rok 2017 -  Hala na úpravu plastov nemá síce právoplatné stavebné povolenie, ale od roku 2009 má kolaudačné rozhodnutie, Pracovný proces v hale naďalej pokračuje.

 

 

Do dnešného dňa stavebné úrady nedokázali zvrátilť nezákonný stav a neurobili nič proti tomu, aby vedľa rodinného domu v obytnej zóne investor nepostavil halu na úpravy plastov a nezničil tak život jednej rodiny.

Žilinské stavebné úrady mali na príkaz súdov zrušiť stavené povolenia a mali zabrániť stavebníkovi stavať, ale nestalo sa.

Mali dať do súladu stavebný proces so závermi znalcov, ktorí tvrdili, že dom Kyšku je stavbou haly zatienený. Súdy jasne vyjadrili názor, že stavebný úrad si nesmie robiť vlastné závery v rozpore so závermi znalca. Nepomohlo.

Namiesto toho vydávali  úrady v Žiline ďalšie nové rozhodnutia, ktoré dali stavbe zelenú.

Je možné, v právnom štáte, aby úrady nerešpektovali súdne verdikty?  Zdá sa, že áno a zatiaľ v celku bezbolestne.

A preto sa nedá neopýtať. Čím a ako boli pracovníci Mestského stavebného úradu Žilina a bývalého  Krajského stavebného úradu Žilina, dnes miestny okresný úrad,odbor výstavby, motivovaní?

Kto rozhoduje  o tom, že nerešpektujú súdne závery, ktorých výsledkom je 13 ročný spor zaťažujúci život konkrétnej rodiny.   ....  Alebo, čo iné je za týmto správaním? 

Od Slotu k Chomovi

Prípad sa začal za éry primátora Jána Slotu, pokračoval rozhodnutiami pracovníkov za primátora Ivana Harmana a ťahá sa dodnes k primátorovi Igorovi Chomovi. 

Ten so stavbou nemá žiaden problém. Podľa vyhlásenia jeho hovorcu Pavla Čorbu, je  všetko v najlepšom poriadku. Stavba je podľa neho v súlade s územným plánom, v súlade so zákonmi.

Ako je možné, že stavebné úrady toľké roky nie sú sú schopné revidovať svoje rozhodnutia, aj keď im to prikáže súd?  A najvyšší regionálny politik, ktorým je primátor, keď ho požiadajú, aby zasiahol, vstúpil do procesu a aby napravil krivdu na základe rozhodnutia súdov -  výzvu odignoruje, súdne vyjadrenia rovnako a prikryje absurdný stav vyjadrením, že je všetko v súlade ...

Čo to je? Korupcia a klientelizmus alebo strach priznať zlyhanie? Alebo oboje?  Primátor Igor Choma už viac krát dokázal vo svojom pôsobení, že nevie uplatniť morálnu autoritu primátora a nedokáže vydať signál, ktorým by aspoň čiastočne zmiernil  útrapy z nekorektnosti. 

Nemyslím si, že je priamo zodpovedný za konanie svojich podriadených na stavebnom úrade, o prípade do roku 2015 nevedel. V priebehu posledných dvoch rokov ale neurobil nič, napriek tomu, že ho občania na ťažkosti v konaní upozornili.

Primátor má zodpovednosť morálnu i ako štatutár. Priznať chybu a revidovať zvrátené  rozhodnutia svojich podriadených sa žiada ako soľ i v tomto príbehu.

Igor Choma tak ale neurobil, naopak zapiera. Rovnako, ako  v prípade NONSTOP autoumyvárky v Strážove, na ktorú sme rovnako verejne upozornili.

 

Namietali sme (spolu s viac ako dvomi petíciami obyvateľov Strážova), že stojí v obytnej zóne, že je v rozpore s územným plánom a že stavba tam nemá čo robiť. Lebo prevádzka tohto typu do obytnej zóny nepatrí a ničí život  najbližších obyvateľov. Primátor Igor Choma si stál urputne za svojimi vyjadreniami a neustále popieral chyby svojich podriadených. 

S akým výsledok?

Umyvárka nefunguje a do dnešného dňa sa do riadneho režimu nedostala, i pod tlakom miestnych obyvateľov.  Jej prevádzku zastavil  Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiline. I sám majiteľ podľa našich informácii priznal, že stavba tam nikdy nemala stáť a chystá sa jej podľa všetkého zbaviť a pozemok predať. I toto je výsledok fatálnych rozhodnutí Stavebného úradu v Žiline.

Presne v tej istej zóne sa  nachádza  stavba  - budova na úpravu plastov, o ktorej tu je celú dobu reč. V zóne, kde stavbu územný plán zakazuje. Aj tu primátor prostredníctvom svojho hovorcu tvrdí, že budova je v súlade a to aj napriek tomu, že v inom prípade, v inom rozhodnutí mesta ( ... o odstránení reklamnej stavby na Hričovskej ceste  zo 7.2.2017) mesto konštatuje, že reklamná stavba v lokalite byť nemôže, lebo je v rozpore so základnou  funkciou plochy a to je funkcia bývania. 

Primátor sa chytá do pasce vyjadreniami vlastných pracovníkov. A opakovane zatĺka a nepriznáva chyby.  Za dôsledkami takejto slabosti  je ale človek, život rodiny Kyškových, manželov a ich troch, teraz už dospelých detí.

Záver

Stavebníkom budovy na úpravy plastov a investormi stavby sú  Peter Hora, neskôr jeho  syn Michal Hora.  O nich ešte nebola reč. Otec Peter je spolužiakom Eugena Kozačeka, ktorý bol na mestskom stavebného úrade v Žiline na vedúcej funkcii  v čase, keď  sa v začiatku stavba povoľovala.  Eugen Kozaček a jeho pracovníci mali priamo vplyv na vydanie stavebného povolenia, rovnako rozhodoval aj o stavebnom povolení  v rámci odvolacieho konania. Medzičasom sa totiž stal  šéfom Krajského stavebného úradu v Žiline.  V odvolacom konaní teda rozhodoval o povolení, ktoré v prvostupňovom konaní sám vydal. Kontroloval sám seba.

So synom Michalom Horom sme sa na jeho želanie stretli v priestoroch OZ Proti korupcii. V rámci otvorenej debaty priznal, že stavba je problém a prekáža v komfortnom bývaní susedovi.

Korupciu a úplatkárstvo rázne Michal Hora odmietol a s Ľudovítom Kyškom sa chce dnes dohodnúť. K prepojeniu jeho otca na Eugena Kozačeka a jeho  prípadnom vplyve na vydanie stavebného povolenia povedal:

Viem ako ma otec vychovával ..., nepripúšťam, že by čokoľvek nekorektné žiadal a už vôbec nie za úplatu.“ 

Prevádzku haly na  úpravu plastov plánuje Micha Hora presťahovať inde, v budove by mala ostať len administratívna sekcia firmy.

Michal Hora má,na naše prekvapenie, rovnako ťažké srdce na žilinské stavebné úrady. Ich rozhodnutiam, ako sám povedal,nerozumie. Obsah jeho vyjadrení miestami šokuje, naráža na skutočnosť, že za stavbu a jej prevádzku sám bojoval, žiadal jej povolenie.

Výsledok konania stavebných úradov v Žiline  i rodiny Horovcov  je ale jednoznačný. Pri pohľade na Hričovskú ulicu v Strážove sa Vám dych zatají.  Budova na úpravu plastov inšpirovala ďalších investorov a z obytnej zóny sa stala de facto priemyselná.

 

V lokalite sú ďalšie štyri  podobné stavby samozrejme v rozpore s územným plánom. Je len otázka času, kedy sa z miesta stane oficiálne priemyselná časť Žiliny.  

A my sa preto opäť musíme nahlas pýtať?  Čo stojí za absurdnými rozhodnutiami stavebných úradov v Žiline? Čo ich núti  nerešpektovať slovenské súdy a odporovať ich záverom?  

 

 

 

 

 

                      

             

www.protikorupcii.sk

Blog vznikol vďaka projektu "Veľké straty v malých samosprávach" podporený sumou 10.500,- Eur  Nadáciou Pontis v rámi Fondu pre Transparentné Slovensko

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Na náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

DOMOV

Danko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.


Už ste čítali?