Šafárenie v žilinských teplárňach a drajhšie teplo pre Žilinčanov ?

Autor: Vanda Tuchyňová | 7.5.2020 o 15:40 | (upravené 10.5.2020 o 15:45) Karma článku: 7,53 | Prečítané:  2598x

Ak by vedenie Žilinskej teplárenskej spoločnosti hospodárilo ako dobrý správca, Žilinčania by mali teplo podľa všetkého lacnejšie. V štátnej spoločnosti sa “šafári” a míňa ako zo svojho, peniaze odtekali a odtekajú rôznym smerom.

Žilinská teplárenská spoločnosť bola za celú dobu svojej existencie ziskovým podnikom. Už dva roky však svietia v tabuľkách hospodárenia červené čisla. A nie zanedbateľné.

Vo chvílach, keď sa stenšujú peňaženky nás všetkých, sú nielen pre obyvateľom Žiliny zaujímavé niektoré  porovnania. Napríklad to, že za posledné tri roky stúpli ceny tepla v žilinských domácnostiach o 16 %. 

Podľa všetkého však obyvatelia platia vysoké sumy zbytočne, zdá sa, na  úkor  obohacovania iných a ľahostajnosti predstaviteľov Žilinskej teplárenskej spoločnosti. 

Tak sa prizrime lepšie na čisla:

Kým v roku 2017 zaplatili Žilinčania za teplo

53,44 Eur za megavat (Mwt), v roku 2018 to bolo už

55,66 Eur a v roku 2019 až 

63,37 Eur.

Získali sme svedectvo bývalého člena manažmentu  - riaditeľa  pre rozvoj a investície Miroslava Siptáka. Podľa jeho slov, odišiel zo štatnej firmy  pre zásadné nezhody v spôsobe manažovania spoločnosti pod vedením generálneho riaditeľa Františka Pompuru.  Miroslav Sipták kroky vedenia spoločnosti verejne kritizuje.

Podľa jeho vyjadrenia,  trojčlenná rodina v dvojizbovom byte minie za takýchto okolností za rok približne o 230 až 280 Eur navyśe oproti predchádzajúcom obdobiu.. 

Čo sa skrýva za zvyšovaním cien, kde sa strácajú peniaze ?

Najväčšia čierna diera niekoľko miliónov Eur, ktorá je jedným z priamych dôsledkov zdražovania ceny tepla v Žiline ukazuje na nebývalý obchod  -  predaj tepla miestnej  zahraničnej fabrike. Tá odoberá ročne od teplární 100 tisíc Eur (Mwt) tepelnej energie. Na tom by samozrejme nebolo nič zlé, práve naopak, čím väčší odbereteľ, tým lepšie, zdalo by sa.

Pes je však zakopaný inde - v predajnej cene.  Zahraničná fabrika totiž dostáva zľavu na odbere až polovicu z ceny - teda 50%, čo je i v tomto biznise veľmi nebývalý pohľad na obchodovanie. 

V roku 2017 stratili  takto teplárne na tomto obchode -

2,4 mil Eur. V roku 2018 to bolo

2,6 mil a v roku 2019

3,3 mil. Eur 

Dohromady strata 8,3mil Eur. Manažovanie tohto typu vrhlo firmu do celkovej straty prevyšujúcu 2  mil Eur, čo je pre tento druh biznisu naozaj  neuveriteľná katastrofa.

Podľa FINSTATU sú jednnotlivé čisla za konkrétne roky nasledovné. V roku 2018 mala  Žilinská teplárenská spoločnopsť stratu takmer 1mil Eur, v roku 2019 až  1,3 mil Eur.

K téme zdražovania cien energií v gescii Žilinskej teplárenskej spoločnosti bývalý manažer štátneho podniku Miroslav Sipták hovorí. 

"Je to absolútna nechuť predstavenstva pracovať efektívne, hospodárne, robiť si námahu korektnej analýzy prevádzkových potrieb a šetrenia prevádzkových nákladov. "

 

Podľa Miroslava Siptáka, k stratovej politike prispieva ďalší nevýhodný a stratový podnik - rozhodnutie o nevýhodných nákupoch  plynu a emisí z roku 2017.

Ako hovorí, spoločnosť nakupovala emisie v zime a to za  neyhodných podmienok s vysokými sumami. Týmto prišli tepláreň o ďalšie milióny. Pritom sumy, ktoré garantovali dodávatelia v lete boli výrazne nižšie. 

 

Tunel?  Zmluva o poradenstve  - typický nástroj na odlievanie peňazí

Ako to už v štátnych frimách býva, aj tu sa nájdu naozaj nudné stereotypy, ktorými sa vynášajú peniaze von z fabrikky. Ale vyzerá to tak, že takéto finty stále fungujú a sú úspešné.

Žilinská teplarenská si na konci roku 2018 totiž zaplatila poradenstvo na vlastný core biznis, teda hlavnú oblasť svojho podnikania. Nikdy pred tým tak neurobila a dúfajme ani nikdy v budúcnosti už neurobí. Dohromady mala štátna firma podľa Miroslava Siptáka zaplatiť 280 tisíc Eur na činnosť, v ktorej by mala byť ako doma.

To ako keby si si obuvník objednal iného obuvníka na opravu topánok a vzdal by sa výraznej časti svojho zisku. Presne tak urobila Žilinská teplárenská spoločnosť, keď presmerovala hodnotu takmer 300 tisíc Eur na účet súkromnej firmy. Predmet plnenia: " Poradenské a konzultačné služby za účelom zvýšenia tržieb za elektrinu!. 

Žilinskú teplárenskú spoločnosť sme požiadali o zverejnenie všetkých faktúr, ktoté v tejto súvislosti vystavili a zaplatili, keďže ich zvereňovanie ma ŽTS na webe veľmi neprehľadné. Viď obrázok nišie.

Dostali sme však negatívnu odpoveď. Generálny riaditeľ Pompura  kópie faktúr nebol ochotný poslať, s odvolaním  sa na oficiálny web. Kladieme si otázku, aký má  dôvod na neochotu spolupracvať, keďže nejde o žiadnu súkromnú spoločnost, naopak štátny podnik. Pýtame sa,aký je dôvod na utajovanie a komplikovanie vecí? Posúďte sami prehľadnosť a spôsob  zverejňovania  v tabuľke.

Ale naspäť k podstate. Miroslav Sipták sa k dokumentu o poradenstve a jej opodstatnenosti vyjadril nasledovne:

" Takýto typ zmluvy som za svojej pracovnej éry v energetike nikdy nevidel ani o nej nepočul. Je to absolútna nehoráznosť. "

Čerešnička na torte

Zaujímavých obchodov v žilinských teplárňach je viacero. V tejto chvíli upriamíme pozornosť na zmluvu Žilinskej teplarenskej spoločnosti s Tiborom Hanuliakom, dnes už bývalým okresným predsedom SNS v Žiline.

V teplárňach pracoval niekoľko rokov za nemalú mesačnú odmenu 1100 Eur mesačne (informáciu o výške odmeny nám poskytol sám Tibor Hanuliak) a to na pozícii  poradca generálneho riaditeľa. Podľa Miroslava Siptáka však išlo o fiktívnu činnosť, rovnako i podľa ďalšieho svedka člena vrcholového manažmentu (ktorý chcel ostať v anonymite), Tibor Hanuliak údajne žiadnu prácu nevykonával, do práce nechodil.

V priebehu  rokov odišlo z teplarní na účet pána Hanuliaka niekoľko tisíc Eur.  Miroslav Sipták narába so sumou až 150 tisíc  za dobu štyroch rokov, čo by znamenalo, že mesačne mal  politický  nominant dostávať  3000 Eur. Túto sumu nám však v telefonickom rozhovore Tibor Hanuliak poprel. Rovanko i tot, že do roboty nechodil a že  dostával peniaze bez reálneho výkonu.  Vedenie spoločnosti jeho pracovnú zmluvu a výšku odmeny zverejniť odmietlo.

 

K všetkým výhradám a námietkam k hospodáreniu až  "šafáreniu" spoločnosti sme požiadali o vyjadrenie vedenie Žilinskej teplárenskej spoločnosti pod vedením Františka Pompuru, ktorý nepriznáva žiadne zlyhania v riadiení spoločnosti a v narábaní s finančnými zdrojmi.

K 50% zľave pre fínsku spoločnosť na cene tepla František Pompura tvrdí, že ide absolútne výhodný obchod pre štatnu spoločnosť.Vo vyjadrení okrem iného povedal::

"Cena, ktorá bola dohodnutá so spoločnosťou, je výsledkom niekoľkoročných jednaní.  Zohľadňuje potreby dodávok pary pre daného odberateľa a hlavne potreby Žilinskej teplárenskej spoločnosti i nerovnomernosť dodávok, čo sa prejavuje na efektívnosti celkovej výroby tepla pre  teplárne "  a teda cena  je pre teplárne aboslútne výhodná..

K nevýhodným cenám nákupov emisíi František Pompura uviedol, že ide z našej strany o tendenčné prepočty. Nerozumie informácii o strate 3 mil Eur, ktorá teplaŕeň obchodom  stratila. Podľa  neho spotové ceny plynu a emisných povoleniek sa menia na dennej a hodinovej báze. Objemy pre letnú prevádzku sú nakupované v prípade výhodnej ceny komodity na trhu pre daný kvartál.

Telefonovali sme i Tiborovi Hanuliakovi, ktorého pobyt ako politického nominata, člena strany SNS v teplárňach stál Žilinčanov tisíce Eur a mal byť bezpredmetný a zbytočný. Tibor Hanuliak reálne nemal vykonávať v spoločnosti žiadnu činnosť len brať peniaze.

Tibor Hanuliak na otázky ohľadne jeho pôsobenia a činnosti v štátnej firme nebol ochotný odpovedať. Rovnako sme sa nedozvedeli, ako dlho mal uzavretú zmluvu a čo bolo jej náplňou. 

Myšlienka na záver

Žilinský štatny podnik bol až do príchodu súčasného vedenia, (nominantov strany SNS) v neustálom zisku. Ešte v roku 2013  hospodáril v plusových čislach 1,6 mil. Eur, v roku 2017 350 tisíc Eur. O dva roky  neskôr (v roku 2019) vzrástla strata spoločnosti až o 46ˇ%. 

Možeme smelo konštatovať, že Žilinská teplárenská spoločnosť patrí k  štátnym firmám, v ktorých ochrana verejných zdrojov je len zdrapom papiera.  Tak ako sme roky zvyknutí na Slovensku v mnohých prípadoch.

OZ Proti korupcii

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Koalícia sa na Kollárovi pohádala, extrémisti tlieskali

Za odchod Kollára hlasovalo päť poslancov.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Kollár nedostal dôveru, nech ide

Keď sa poslanec Pčolinský pomýli, tak aj utrafí.

Komentár Viktora Kiššimona

Futbal bez takých prežije

Hanbou Slovana sú funkcionári a tvrdé jadro.


Už ste čítali?